Diskusné fórum
| pôvod kávy :) |
napísal(a):: ladybee
IP: 88.212.---.---
dátum: 07.03.2013 00:26:44
Najstaršie stopy vedú do Etiópie a do Kene. O objavení „čierneho zlata“ vypovedajú početné legendy. Dej najznámejšej a najstaršej z nich sa odohráva v 9. storočí v Oriente a rozpráva o arabskom pastierovi menom Kaldi.
Kaldi pásol svoje kozy v horách . Stádo vyháňal každý deň vždy na inú pastvinu. Jedného dňa sa jeho kozy pásli na kríkoch obsypaných neznámymi červenými plodmi a Kaldimu bolo nápadné, že potom poskakovali a vystrájali divokejšie a dlhšie než inokedy. Keď sa o tejto príhode dozvedel opát neďalekého kláštora, dal plody i celé kríky zozbierať a uvariť z nich nápoj pre svojich rehoľníkov. A naozaj – u mníchov sa po vypití tohto nápoja dostavil podobný účinok, mohli zrazu celé noci ostávať v modlitbách bez toho, aby ich zmáhala únava. V krátkej dobe si na nový nápoj zvykli a začali sa ním zásobovať. Behom obdobia dažďov sušili vetvičky kríka plné plodov priamo nad otvoreným ohňom. Keď im raz jedna z nich nepozorovane spadla do ohňa, bobule zuhoľnateli a okolím sa začala šíriť neobvyklá aróma. Prilákaní zaujímavou vôňou pozbierali mnísi popraskané boby z popola, rozomleli ich a zo vzniknutého prášku uvarili svoj obľúbený nápoj. Aké bolo ich prekvapenie, keď zistili, že chuť takto pripravovaného nápoja je ešte oveľa lahodnejšia a jeho revitalizačné účinky pritom zostali zachované. Tajomstvo kávových zŕn bolo odhalené!
Isté zo všetkých legiend je však len to, že pravlasťou kávy je Etiópia, kde do dnešných časov rastie ako divý ker. Kávovník pochádza z oblasti Kaffa. Etiópski bojovníci, ktorí niesli červené kávové boby so sebou ako súčasť svojho proviantu, priniesli kávové zrná až do Jemenu. Blahodarné účinky kávy sa rýchlo šírili a dostali sa až do Mekky, svätého mesta Islamu. Tu vznikli prvé kaviarne, v ktorých sa pútnici zo všetkých kútov sveta mohli zoznámiť s kávou a obľúbiť si ju. V tejto oblasti má pôvod i názov nového nápoja „káva“, pochádzajúci z arabsko-tureckého slova „kahve“ (omamný nápoj).
Centrom obchodu s kávou sa stalo prekvitajúce obchodné jemenské prístavné mesto Mokka, ležiace na brehu Červeného mora. Názov tejto vtedajšej kávovej metropoly sa potom stal synonymom silnej arabskej kávy. Kvôli udržaniu svetového monopolu zakázali vladári Jemenu vývoz kávovníka. Zem mohli opustiť iba pražené alebo varené zrnká kávy, ktoré sa už k výsadbe nedali použiť. Krádeže kávovníkov sa navyše prísne trestali. Z tohto dôvodu sa potom dlho mimo Jemenu v žiadnej inej krajine káva nepestovala. Až v roku 1618 sa istému holandskému obchodníkovi podarilo niekoľko vzácnych kávových kríkov z krajiny prepašovať. Krátko nato sa botanikom vtedajšej holandskej kolónie Jáva (dnešná Indonézia) podarilo vypestovať z prvých sadeníc naozajstné kávovníky. Na prevzdušnenej lávovej pôde a vo vlhkom podnebí ostrova sa kávovníkom darilo a vznikla tak prvá zámorská kávová plantáž na svete.
Ak sa hovorí o kaviarňach, napadne človeku ako prvá Viedeň. Rozšírenie kaviarenskej kultúry v rakúskej metropole v dnes známom meradle má však dramatické historické pozadie: v roku 1683 bola Viedeň obliehaná Turkmi a zachránená nakoniec iba vďaka jednému zo svojich občanov, ktorý bol prezlečený za Turka. Statočný muž prekĺzol v prestrojení cez turecké obliehanie a privolal pomoc Lotrinčanov, s ktorých podporou sa Viedenčanom nakoniec podarilo zahnať Turkov na útek. V panike zostalo na mieste 500 vriec zelených kávových bôbov. Tak sa dostala káva do Viedne. Horúca turecká káva mokka však spočiatku Viedenčanom príliš nechutila. Nápadití majitelia kaviarní však nový nápoj hneď vylepšili šľahačkou a medom a pomenovali novinku "Wiener Melange", teda „viedenská káva“.
Dnes sa medzi 23. severnou a 25. južnou rovnobežkou rozprestiera okolo celej zemegule takzvaný kávový pás a káva sa po rope stala druhým najväčším svetovým obchodným artiklom. Kostarika, Brazília, Kolumbia, Mexiko, Indonézia a Keňa predstavujú len malý výber z celkového počtu asi 50 krajín vyvážajúcich kávu. Celkový svetový ročný objem zberu tvorí asi 6 miliónov ton surovej kávy, z toho putuje približne 5 miliónov ton na vývoz.
História kávy je históriou úspechu. Vinie sa ako červená niť dejinami sveta a je ukážkou toho, akej námahy a akých obetí je človek na ceste za týmto povzbudzujúcim nápojom schopný. V dobe inflácie v Nemecku dvadsiatych rokov sa cena za libru zrnkovej kávy vyšplhala až na čiastku troch miliárd mariek. Počas druhej svetovej vojny ochromilo colné obmedzenie trh s kávou dokonca úplne. Možno však práve tieto roky odriekania prispeli nakoniec k tomu, že káva je dodnes symbolom slobody a ničím nekazeného požitku.
IP: 88.212.---.---
dátum: 07.03.2013 00:26:44
Najstaršie stopy vedú do Etiópie a do Kene. O objavení „čierneho zlata“ vypovedajú početné legendy. Dej najznámejšej a najstaršej z nich sa odohráva v 9. storočí v Oriente a rozpráva o arabskom pastierovi menom Kaldi.
Kaldi pásol svoje kozy v horách . Stádo vyháňal každý deň vždy na inú pastvinu. Jedného dňa sa jeho kozy pásli na kríkoch obsypaných neznámymi červenými plodmi a Kaldimu bolo nápadné, že potom poskakovali a vystrájali divokejšie a dlhšie než inokedy. Keď sa o tejto príhode dozvedel opát neďalekého kláštora, dal plody i celé kríky zozbierať a uvariť z nich nápoj pre svojich rehoľníkov. A naozaj – u mníchov sa po vypití tohto nápoja dostavil podobný účinok, mohli zrazu celé noci ostávať v modlitbách bez toho, aby ich zmáhala únava. V krátkej dobe si na nový nápoj zvykli a začali sa ním zásobovať. Behom obdobia dažďov sušili vetvičky kríka plné plodov priamo nad otvoreným ohňom. Keď im raz jedna z nich nepozorovane spadla do ohňa, bobule zuhoľnateli a okolím sa začala šíriť neobvyklá aróma. Prilákaní zaujímavou vôňou pozbierali mnísi popraskané boby z popola, rozomleli ich a zo vzniknutého prášku uvarili svoj obľúbený nápoj. Aké bolo ich prekvapenie, keď zistili, že chuť takto pripravovaného nápoja je ešte oveľa lahodnejšia a jeho revitalizačné účinky pritom zostali zachované. Tajomstvo kávových zŕn bolo odhalené!
Isté zo všetkých legiend je však len to, že pravlasťou kávy je Etiópia, kde do dnešných časov rastie ako divý ker. Kávovník pochádza z oblasti Kaffa. Etiópski bojovníci, ktorí niesli červené kávové boby so sebou ako súčasť svojho proviantu, priniesli kávové zrná až do Jemenu. Blahodarné účinky kávy sa rýchlo šírili a dostali sa až do Mekky, svätého mesta Islamu. Tu vznikli prvé kaviarne, v ktorých sa pútnici zo všetkých kútov sveta mohli zoznámiť s kávou a obľúbiť si ju. V tejto oblasti má pôvod i názov nového nápoja „káva“, pochádzajúci z arabsko-tureckého slova „kahve“ (omamný nápoj).
Centrom obchodu s kávou sa stalo prekvitajúce obchodné jemenské prístavné mesto Mokka, ležiace na brehu Červeného mora. Názov tejto vtedajšej kávovej metropoly sa potom stal synonymom silnej arabskej kávy. Kvôli udržaniu svetového monopolu zakázali vladári Jemenu vývoz kávovníka. Zem mohli opustiť iba pražené alebo varené zrnká kávy, ktoré sa už k výsadbe nedali použiť. Krádeže kávovníkov sa navyše prísne trestali. Z tohto dôvodu sa potom dlho mimo Jemenu v žiadnej inej krajine káva nepestovala. Až v roku 1618 sa istému holandskému obchodníkovi podarilo niekoľko vzácnych kávových kríkov z krajiny prepašovať. Krátko nato sa botanikom vtedajšej holandskej kolónie Jáva (dnešná Indonézia) podarilo vypestovať z prvých sadeníc naozajstné kávovníky. Na prevzdušnenej lávovej pôde a vo vlhkom podnebí ostrova sa kávovníkom darilo a vznikla tak prvá zámorská kávová plantáž na svete.
Ak sa hovorí o kaviarňach, napadne človeku ako prvá Viedeň. Rozšírenie kaviarenskej kultúry v rakúskej metropole v dnes známom meradle má však dramatické historické pozadie: v roku 1683 bola Viedeň obliehaná Turkmi a zachránená nakoniec iba vďaka jednému zo svojich občanov, ktorý bol prezlečený za Turka. Statočný muž prekĺzol v prestrojení cez turecké obliehanie a privolal pomoc Lotrinčanov, s ktorých podporou sa Viedenčanom nakoniec podarilo zahnať Turkov na útek. V panike zostalo na mieste 500 vriec zelených kávových bôbov. Tak sa dostala káva do Viedne. Horúca turecká káva mokka však spočiatku Viedenčanom príliš nechutila. Nápadití majitelia kaviarní však nový nápoj hneď vylepšili šľahačkou a medom a pomenovali novinku "Wiener Melange", teda „viedenská káva“.
Dnes sa medzi 23. severnou a 25. južnou rovnobežkou rozprestiera okolo celej zemegule takzvaný kávový pás a káva sa po rope stala druhým najväčším svetovým obchodným artiklom. Kostarika, Brazília, Kolumbia, Mexiko, Indonézia a Keňa predstavujú len malý výber z celkového počtu asi 50 krajín vyvážajúcich kávu. Celkový svetový ročný objem zberu tvorí asi 6 miliónov ton surovej kávy, z toho putuje približne 5 miliónov ton na vývoz.
História kávy je históriou úspechu. Vinie sa ako červená niť dejinami sveta a je ukážkou toho, akej námahy a akých obetí je človek na ceste za týmto povzbudzujúcim nápojom schopný. V dobe inflácie v Nemecku dvadsiatych rokov sa cena za libru zrnkovej kávy vyšplhala až na čiastku troch miliárd mariek. Počas druhej svetovej vojny ochromilo colné obmedzenie trh s kávou dokonca úplne. Možno však práve tieto roky odriekania prispeli nakoniec k tomu, že káva je dodnes symbolom slobody a ničím nekazeného požitku.
napísal(a):: anonym
IP: 147.232.---.---
dátum: 07.03.2013 09:15:49
Dobrý deň,
vidím že niektoré informácie z cvičení nedajú študentom "spávať" ani skončení hodiny. A to je dobre. Som rád, že studenti sú vnímaví a občas sa dokážu vybudiť aj k mimoškolským aktivitám. Toho dôkazom je aj tento príspevok.
Autorovi, či skôr autorke tohto príspevku držím palce. Pokračujte dalej v hladaní pravdy.
IP: 147.232.---.---
dátum: 07.03.2013 09:15:49
Dobrý deň,
vidím že niektoré informácie z cvičení nedajú študentom "spávať" ani skončení hodiny. A to je dobre. Som rád, že studenti sú vnímaví a občas sa dokážu vybudiť aj k mimoškolským aktivitám. Toho dôkazom je aj tento príspevok.
Autorovi, či skôr autorke tohto príspevku držím palce. Pokračujte dalej v hladaní pravdy.